Útočisko psov

História
Toto jedno z najstarších plemien chovala etnická skupina Niencov - skôr nazývaná Samojedi. Títo ľudia žili a kočovali na rozsiahlom území medzi Bielym morom a riekou Jenisej. Ich psy boli všestranne využívaný: k loveniu, k stráženiu sobích stád a taktiež ich občas zapriahali. Pretože sa Nienci o svoje psy príkladne starali a samojedi neboli nikdy odkázaní sami na seba, zachovalo si toto plemeno svoju prítulnú povahu a dobrý vzťah k ľuďom. Svet sa od cestovateľov dozvedá o týchto psoch už od roku 1698. Aj tak, až do konca 19. storočia boli samojedi mimo svoju domovinu veľmi vzácni. Pre svoju spoľahlivú, pracovitú, vernú povahu a vytrvalosť, boli používaný cestovateľmi na dlhých polárnych výpravách. Jeho chov, ktorý viedol ku vzniku oficiálneho plemena, začal vo Veľkej Británii, pozdejšie sa stal taktiež veľmi populárny v USA. U nás prvého samojeda (Igor-nar. 1967) vlastnila známa gymnastka Eva Bosáková.

Typy
Plemeno ako také sa typovo nerozlišuje. Vzhľadovo sa však základné typy pri rozvoji plemena predsa len odlišovali. Americký - tzv. vlčí, ktorý bol v záprahu využívaný a šľachtený aj pre rýchlosť, aby mohol konkurovať iným plemenám. Anglický - viacej milý a kompaktný medvedík. V dnešnej dobe sa snažia chovatelia oboch spojiť do nielen krásneho, ale aj pracovného psa.

Všeobecný vzhľad
Tento stredne veľký arktický špic s charakteristickým úsmevom svojím atraktívnym vzhľadom vždy okolo seba budí veľkú pozornosť. Spojuje v sebe eleganciu, silu, ostražitosť, dôstojnosť aj vytrvalosť. Hlava je klinovitá a silná s dobre znateľným stopom. Nosní huba čierna - môže vykazovať tzv. sezónne zosvetlenie. Pysky čierne, mäsité a v kútikoch sa zodvihujú do typického úsmevu. Skus má mať úplný, nožnicový, ale povolený je aj kliešťový. Uši by mal mať malé, vzpriamené, trojuholníkového tvaru, mierne zaguľatené a primerane široko nasadené. Oči tmavo hnedé, ľahko šikmo posadené s inteligentným a živým výrazom. Trup je o niečo dlhší než výška v kohútiku, kompaktný, hrudník hlboký a široký. Bedrá krátke a silné. Zadok mierne spadajúci. Chvost vysoko nasadený stočený dopredu cez chrbát alebo po strane, v kľude visí dole. Hrudné končatiny má mať silné, dobre postavené so silným, ale pružným predlaktím. Panvové končatiny rovné, silné a dobre zauhlené. Labky pozdĺžne, pružné s nie veľmi zomknutými prstami. Pohyb by mal byť pružný, energický a plný sily. Je typickým klusákom.

Srsť a farba srsti
Srsť by mala byť bohatá, hustá a elastická. Krycia srsť je tvrdá, hladká a dlhšia než mäkká podsada. Na krku a na ramenách tvorí hrivu, ktorá je zvlášť u psov výrazná. Na zadnej strane stehien tvorí tzv. nohavičky. Vnútorná strana uší aj medzi prstami tlapiek je tiež pokrytá srsťou. Fenky mávajú často jemnejšiu a kratšiu srsť. Pre samojeda je typické jeho osrstenie, preto by mala jeho srsť byť primerane čistá až žiariaca. Nie je ľahké ju v našej klíme udržať žiariaco bielu. Ideálne je ho aspoň jeden krát za týždeň dôkladne vyčesať, pri lienení česať denne. Časté kúpanie znižuje kvalitu srsti. Jeho srsť je taktiež veľmi vhodná ku pradeniu - to poznali už i Nienci. Sfarbenie srsti samojedov môže byť biele, krémové alebo biele so znakmi piškótovej farby. Biela srsť je síce veľmi atraktívna, ale pre udržanie kvality srsti a tmavého pigmentu sú v chove žiadaní aj jedinci s krémovým či žltavým sfarbením.

Povaha
Aj cez svoj severský pôvod alebo práve preto má samojed predsa len trochu odlišnú povahu než ostatné severské plemená. Drží sa viacej v blízkosti svojej ľudskej svorky a taktiež ako jediný z týchto plemien šteká. Je to predsa len prírodné plemeno a tak jeho lovecký pud je stále ešte veľmi silný. Inak má milú priateľskú povahu, je vrúcny aj k cudzím ľuďom a psom. Nemal by byť ani agresívny ani bojazlivý. Bojovný či útočný nie je, ale má zdravé sebavedomie.

Spoločenská charakteristika
Samojed je veselým a oddaným spoločníkom pre celú rodinu. Preto je v dnešnej dobe stále viacej využívaný ako pes spoločenský - presnejšie rodinný.

Vzťah k deťom
Deti miluje a nevynechá žiadnu príležitosť sa s nimi hrať. Samozrejme pod dozorom dospelých.

Výchova
Je to temperamentný, ale jemný pes. Pri výchove a výcviku (vzhľadom k jeho loveckému pudu) je nutné postupovať dôsledne, ale nie hrubo. Ochotne sa učí všetkému novému, tvrdý dril však neznáša. Niekedy môže byť aj tvrdohlavý a je potrebné mu trpezlivo vysvetliť čo sa po ňom vôbec chce.

Držanie
Najvhodnejší je chov na dedine s častým kontaktom s pánom alebo mu zaobstarať druhého psieho kamaráta. Je možné ho držať aj v byte, pokiaľ mu jeho majiteľ častým venčením zaistí dostatok pohybu vonku. Tak je ale nutné počítať s všadeprítomnými dlhými chlpmi, hlavne v období lienenia.

Pracovné využitie
Pôvodné psy boli všestranne využívané, preto dnes nie sú takými špecialistami na ťah ako ostatné plemená. Nie sú taký silný ako aljašský malamut ani taký rýchli ako sibírsky hasky, ale sú viacej poslušní a veľmi vytrvalí. Prácu v záprahu milujú, ale aj iné činnosti im vyhovujú. Je možné s nimi prevádzať agility, pulling, canisterapii, ale najradšej majú výpravy po horách či lesoch. Pre svoju vrodenú priateľskú povahu nie sú vhodný ku služobnému výcviku.

Pohyb
Je to športový pes, a preto vyžaduje veľa pohybu a nemusí to byť len práca v záprahu. Záťaž musí byť úmerná veku psa a ročnému obdobiu.

Starostlivosť
Samojed vyžaduje bežnú starostlivosť ako ostatné severské plemená. Vzhľadom k druhu srsti je odolný aj voči chladnému počasiu. Rád leží aj za veľkých mrazov na snehu, pretože jeho srsť aj cez svoju dĺžku neprimŕza.

Strážne využitie
Pre svoju priateľskú povahu nie je vhodný k stráženiu. Rád síce hlasitým štekotom ohlási akúkoľvek návštevu, ale svoje územie brániť nebude.

Vhodné športy
Práca v záprahu, agility, výcvik pre spoločenské plemená, turistika

Najčastejšie nemoci
Aj keď je to prírodné plemeno, okrem dysplázia panvového kĺbu, netrpí žiadnymi vážnymi chorobami.

Zvláštnosti plemena
Zo všetkých severských plemien má najdlhšiu srsť - čo vyžaduje zvýšenú starostlivosť aj u tých, ktorý sú využívaný len v záprahu a nie k výstavám. Typický samojedí úsmev je spôsobený zdvihnutými kútikmi tlamy. Samojed-klub zaradil do svojich podmienok k uchovnění jedincov i skúšku v ťahu bremena v postroji - záťaž min. 10 kg na vzdialenosť aspoň 30 m.

Príprava na výstavu
Samojeda je potrebné cvičiť riadne vybehaného, musí však mať chuť ešte spolupracovať. Výstavný výcvik je dôležitý pre zvládnutie temperamentu psa, aby sa elegantne predviedol. Pred výstavou je dôležité ho vykúpať a použiť k tomu kvalitné prípravky pre biele psy. Samozrejmosťou sú čisté uši, zuby a zastrihnuté pazúriky.

Výživa šteňaťa
Pre dobrý rast a ďalší zdarný vývoj je nutné zaistiť kvalitnú stravu v podobe kompletnej granulovanej zmesi pre šteňatá. Ďalšou možnosťou je konzervovaná alebo varená strava, doplnená vhodnými vitamínovými a minerálnymi prípravkami v odpovedajúcom množstve.

Výživa dospelého psa
Kŕmenie je závislé na stupni záťaže psa, jeho temperamente a metabolizme. Kompletné granulované zmesi zaisťujú všetko čo potrebuje dospelý pes. U niektorých krmív je nutné dávať pozor na zvýšený obsah farbív, ktoré síce zlepšujú pigment, ale u bielych psov môžu spôsobiť žltnutie srsti. Možná je aj varená alebo konzervovaná strava. Zvláštne nároky majú aj závodný psy. Dôležité sú i vitamínové a minerálne prípravky pre výživu a kvalitu srsti.

Výživa starého psa
U starších psov záleží na stupni ich aktivity. Pokiaľ sú už na odpočinku, kŕmia sa niekoľko krát denne nízko kalorickým krmivom s nižším obsahom bielkovín. Vhodné sú vitamínové a minerálne prípravky.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Samojeda nerobí typickým len jeho krásna srsť (o ktorú je potrebná náležitá starostlivosť) a jeho krásny úsmev. Je to i skvelý a vytrvalý športovec. Ten, kto však vzhliadol len k jeho elegantnému zjavu a sám športového ducha veľa nemá, tak nech sa radšej poohliadne po inom vhodnejšom plemene.