Útočisko psov

Americko - kanadský biely ovčiak:

História
Aj keď sa toto plemeno zdá veľmi mladé, má však spoločný pôvod s nemeckým ovčiakom. Ten začal vznikať v 80. rokoch 19. storočia v Nemecku. Ovčiari boli využívaní hlavne k paseniu oviec, preto bola biela farba týchto psov bežná a tiež žiadúca. Pre svoj reprezentatívny vzhľad ho chovali i Habsburgovci a rod Hohenzollernovcov. V roku 1882 bol na výstave v Hannoveri barónom von Knigge prvýkrát predvedený v skupine s nemeckými ovčiakmi tiež biely ovčiak. Tento pes bol starým otcom psa, známeho pod menom Horand von Grafrath. V tej dobe začínal Max von Stephanitz šľachtiť moderný typ nemeckého ovčiaka a tak Horanda s nadšením kúpil a použil do začínajúceho chovu. Horand bol tmavo vlkošedý pes, ale niesol gény i pre bielu farbu. Biela farba bola v počiatkoch chovu nemeckého ovčiaka veľmi rozšírená. V tej dobe tiež získal biely nemecký ovčiak mnoho priaznivcov a obdivovateľov tiež v USA. Stephanitz spočiatku proti bielej farbe nemeckých ovčiakov nič nenamietal (zaoberal sa hlavne upotrebiteľnosťou), ale neskoršie pod tlakom mnohých významných chovateľov svoj názor zmenil. Po druhej svetovej vojne došlo k výraznému obratu a biely ovčiak sa stal doslova nežiadúci. Veľkí chovatelia na nich začali zvádzať všetky vážne ochorenia a zlé povahy a začali ho nazývať albínom, čo bol veľký omyl. Biely ovčiak má bielu iba srsť, ako iné plemená, ale pigmentáciu nosa a papule má tmavú. V týchto sporoch o bielu farbu priaznivci bieleho ovčiaka bohužiaľ podľahli a ťaženie na ich zánik mohlo začať. V Nemecku boli všetky biele psy z výstav nemilosrdne diskvalifikované. V USA nastala podobná situácia, iba Canadian Kennel Club odolal tomuto "honu na čarodejnice" a i ďalej uznával bielu farbu nemeckého ovčiaka. Takisto tamojší chovatelia to nevzdali a založili si svoj klub. Navzdory tomu už ich žiadny klub ani zväz od roku 1968 do plemennej knihy nezapisoval (iba Kennel Clubu). Až v roku 1970 priviezla Švajčiarka A. Burchová bieleho ovčiaka späť do Európy. Tohto dospelého psa importovala z USA, kde žila a tieto psy poznala. Veľmi si cenila ich pracovných schopností a tak sa snažila presadiť i ich oficiálny chov. To sa však veľmi nedarilo a keď sa odsťahovala späť do USA, chov opäť upadal. Zlom nastal až v roku 1984. Švajčiar J. Epprecht sa zaslúžil o veľký rozvoj tohoto plemena - teraz nazývaného americko - kanadský biely ovčiak, importoval niekoľko psov a založil oficiálny klub. V Amerike je to však stále biely nemecký ovčiak, kde má mnoho priaznivcov a samostatných klubov. Prvého bieleho ovčiaka k nám doviezla p. Hesová. V FCI je toto plemeno zatiaľ evidované v národnom registre. Teraz sa vo Švajčiarsku jedná o jeho oficiálne uznanie FCI pod novým názvom a s tým súvisiacimi zmenami.

Typy
Vyskytuje sa v krátkosrstej alebo v dlhosrstej variante. Každá je na výstave posudzovaná samostatne.

Všeobecný vzhľad
Biely ovčiak je veľmi podobný nemeckému ovčiakovi. Je to stredne veľký, elegantný a silný pes obdĺžnikovitého formátu. Má byť dobre osvalený s pevnou stavbou tela. Hlava je ušľachtilá, silná, ale nie hrubá. Uši vztýčené, ich veľkosť má byť úmerná veľkosti psa. Stop nevýrazný. Tvar očí mandľový, prednosťou sú tmavé. Pigment nosnej papule tmavý, povolené je sezónne zosvetlenie. Skus úplný a nožnicový. Krk silný, pomerne dlhý, bez voľnej kože. Hrudník mohutný, správne utvorený a hlboký. Chrbát rovný a silný, pomerne krátky. Končatiny sú rovné, so správnym uhlom a dobre osvalené. Na klenutých prstoch sú preferované tmavé pazúriky. Chvost bohato osrstený, visiaci dole, pri pozornosti nesmie byť nesený nad líniou chrbta.

Srsť a farba srsti
Srsť sa skladá z dvoch vrstiev. Hustej, jemnejšej podsady a u krátkosrstých z krátkej, tvrdej alebo u dlhosrstých zo stredne dlhej hustej krycej srsti. Na krku je dlhšia a bohatšia. Farba má byť čisto biela bez škvŕn. Tolerované je mierne žltkasté sfarbenie.

Povaha
Biely ovčiak je jemný, citlivý, kľudný, rozvážny. Je i temperamentný, živý, chytrý, odvážny a vďaka svojej vysokej inteligencii veľmi učenlivý a ľahko ovládateľný. Nesmie byť agresívny. Dominancia je u neho výnimočný jav. Psychicky dospieva podstatne neskoršie než napríklad nemecký ovčiak - teda až po 2. roku. Do tej doby má väčšinou nižšie sebavedomie, než iné plemená a tiež sa skoro psychicky unaví. Je to veľmi rôznorodé plemeno - vyskytujú sa medzi nimi veľmi sebavedomé, ale i bojazlivé psy, veľmi živé aj veľmi kľudné alebo ľahko cvičiteľné, ale aj typické "gaučové typy".

Spoločenská charakteristika
Je to skvelý rodinný pes. Ku svojej rodine a pánovi veľmi priľne, je k nej veľmi priateľský a vľúdny. Známych toleruje a k cudzím osobám je rezervovaný až nedôverčivý. Pri včasnej a správnej výchove sa k domácim zvieratám chová veľmi tolerantne. Cudzie psy nenapadá, ale záleží v akej situácii sa práve nachádza.

Vzťah k deťom
K domácim deťom je veľmi kamarátsky, ohľaduplný a väčšinou je ochotný ich aj poslúchať. Deti sa však musia k nemu slušne chovať. K cudzím deťom môže byť nedôverčivý - takže je nutný dozor dospelej osoby.

Výchova
Šteňatá sú veľmi citlivé a vnímavé, hlavne k nepríjemným podnetom. Pre nás banálny zážitok v ňom môže zanechať následky do konca života. Preto je dôležitá včasná a dôsledná socializácia t.j. vodiť šteňa na rušné miesta, nechať ho hladiť cudzími ľuďmi ai., to najmenej do jedného roku. Všetko je nutné vykonávať na vodidle. Najlepšie je prihlásiť sa na kynologické cvičisko, v lepšom prípade do školy šteniat. Inak sa tento pes vychováva dobre - je inteligentný, rád sa učí a nie sú problémy s dominanciou. Na výchove veľmi záleží - pri dobrej a citlivej výchove to bude sebavedomý, poslušný a pohodový pes. Zložitejšie cviky je nutné odložiť na dobu, keď už je pes aspoň trochu psychicky zrelý - teda po 1. roku. Výcvik poslušnosti nerobí problémy, ale neznáša tvrdý dril. Sú to dobrí a starostliví stopári. S obranou je možné začať, až keď začne pes sám spolupracovať. Nebývajú tak razantní obranári, väčšinou hryzú len preto, že to po nich ich pán chce. Je to spôsobené tým, že keď sa ich pred rokmi chovatelia ujali, nemali žiadne výcvikové ambície. Boli chovaní ako rodinné psy vtedy už bez preukazu pôvodu, ktorý by pre zloženie skúšok z výkonu museli mať.

Držanie
Toto plemeno je možné chovať vonku a za určitých podmienok i v byte. V byte musí mať pes k dispozícii chladnejšie kľudné miesto. Pelech má byť mäkký a dostatočne veľký. U jedincov s dlhšou srstou musíme, hlavne v dobe pĺznutia, počítať s všadeprítomnými bielymi chlpami. Vonku má mať dostatočne veľkú búdu, nemusí byť zateplená, ale umiestnená v závetrí alebo v koterci. Ten by mal byť priestranný. Pretože tieto psy nemajú sklony k potulkám a rozširovaniu územia, môžu väčšinou celý deň pobiehať voľne po záhrade - musia mať ale správnu väzbu na pána. Preto by ho mal často brať domov a na prechádzky, aby mal pes istotu, že je stále súčasťou svorky. Bieli ovčiari milujú sneh a cez deň na ňom i vo veľkých mrazoch s chuťou polihujú.

Pracovné využitie
Aj keď je toto plemeno vedené ako spoločenské, veľmi rýchlo sa rozšírilo do všetkých možných oborov. Svojou bielou farbou sú predurčený hlavne do humanitárnej sféry - pracujú ako psy záchranárske, canisterapeutické, asistenčné alebo ako sprievodcovia nevidomých. Vhodní sú i pre ovčiarsky a pastiersky výcvik - biely pes je pre dobytok za šera a tmy lepšie rozpoznateľný. Začínajú byť hojne využívaní k služobnému výcviku a ochrane objektov. Pre ich otužilosť a temperament je možné ich vycvičiť i do záprahu. Zaujímavé je, že sú to tiež dobrí psí herci, často využívaní v slovenských i zahraničných filmoch a reklamách.

Pohyb
Vzhľadom k variabilite tohoto plemena je možné si medzi šteňatami vybrať veľmi živého alebo naopak veľmi kľudného jedinca. Ale vcelku je to aktívne plemeno. Z nedostatku pohybu môže veľmi strádať. Pre udržanie výbornej kondície potrebuje pohyb v podobe dlhých prechádzok, plávanie (milujú vodu), beh s bicyklom alebo rôzne iné športy. Pozor - šteňatá a mladé psy sa do ukončenia telesného vývoje (aspoň do 1 roku) nesmú preťažovať. Pokiaľ má pes k dispozícii voľný priestor ako je záhrada alebo veľký dvor, bez problémov vydrží bez väčších vychádzok i niekoľko dní - to keď je jeho pán zaneprázdnený. Nesmie sa to stať pravidlom, pretože po celú tú dobu sa pes veľmi teší na obľúbené aktivity s pánom.

Starostlivosť
I keď je tento pes biely, nevyžaduje jeho srsť žiadnu zvláštnu starostlivosť. Postačí denné česanie, aby sa odstránili nečistoty a odumretá srsť - to je dôležité hlavne u dlhosrsté varianty. Výrok, že jeho srsť je samočistiaca je pravdivý. Nie je však možné, aby jeho srsť za daždivého počasia zostala žiarivo biela. Ale hneď ako pes trochu oschne, opäť je krásne biely. Kúpanie kvalitným šampónom pre biele psy sa doporučuje 1 - 3 krát do roka. Vhodný je i suchý šampón pre psy. Dôležité je čistenie uší, zubov a udržovanie krátkych pazúrov.

Strážne využitie
Je to výborný strážca a neváha ohlásiť všetko, čo sa mu zdá podozrivé. Pretože to nie je väčšinou veľký trhač, nie je nutné sa obávať, že by niekoho omylom pohrýzol.

Vhodné športy
Agility; canicross, dog-trekking, aportovanie; stopovanie, flyball, saňový šport

Najčastejšie nemoci
Dysplazia bederného kĺbu

Zvláštnosti plemena
Biely ovčiak môže byť na výstave zaradený i do triedy pracovnej za predpokladu, že úspešne zloží skúšky pre spoločenské plemená - ZOP, ZPU1, ZPU2. Toto plemeno má také veľmi nízky prah bolestivosti. Teda dramatickejšie prežíva bolesť než iné plemená. Napríklad ak bude nemecký ovčiak pri zranení laby krívať týždeň biely ovčiak najmenej 14 dní. To niekedy doháňa k zúfalstvu nielen majiteľa ale i veterinára. Preto tiež nikdy nepoužívajte surové fyzické tresty pri výcviku.

Príprava na výstavu
Pre uchovnenie tohto plemena je nutné absolvovať aspoň dve vyššie výstavy. Je potreba aby pes dobre zvládal výstavnú drezúru. Musí byť zvyknutý na dotyky cudzích ľudí a v dobrej výstavnej kondícii. Pred výstavou je vhodné psa vykúpať, pretože krásna a čistá srsť iste urobí dojem.

Výživa šteňaťa
Základom dobrého vývoja je zdravá výživa a rozumné stravovacie návyky. Šteňa potrebuje k svojmu rastu množstvo živín. V špecializovaných obchodoch sa dá kúpiť kvalitné kompletné krmivo pre šteňatá, ktoré zaistí vášmu psovi dostatočný prísun všetkých potrebných živín, plus vitamínov a minerálnych látok. Dnes už existuje rada krmív pre rýchlo rastúce a obrie plemená. Vhodné je tiež podávať prípravky na správny vývoj kĺbov.

Výživa dospelého psa
Strava má vplyv na kondíciu psa, na jeho zdravotný stav i kvalitu srsti. Pracovne a pohybove vyťažený pes vyžaduje stravu energeticky výdatnejšiu než pes, ktorý takto využívaný nie je. Príliš kalorická strava by mohla prispieť k ich nadváhe. Niektoré granulované krmivá môžu obsahovať veľké množstvo farbív a ďalších prostriedkov podporujúcich pigmentáciu srsti. Tie by u bielych ovčiakov mohli spôsobiť nežiadúcu žltkastú farbu. U dlhosrstej varianty je vhodné pridávať prípravky pre výživu srsti.

Výživa starého psa
Starší pes má nižšie energetické nároky a mal by preto dostávať buď menšie porcie alebo menej výdatnú stravu. Záleží na fyzickej záťaži psa. Dôležitý je zvýšený prísun vitamínov a minerálov.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
I cez svoju strastiplnú histórii si v dnešnej dobe toto plemeno našlo veľmi mnoho priaznivcov v celom svete. Pokiaľ tomuto psovi venujete dostatok času a trpezlivosti pri jeho socializácii a následnému výcviku, všetko sa vám vráti v podobe príjemného, milého a oddaného spoločníka pre celú rodinu.