Útočisko psov

História
Toto plemeno pochádza z francúzskych Pyrenejí, a oddávna je tu nazývaný "Patou". Vývoj miestnych plemien ovčiarskych a pastevných psov uľahčovala v stredoveku špatná prístupnosť Pyrenejí. Títo veľkí psy boli používaný k ochrane stád dobytka a oviec pred zlodejmi, vlkmi a medveďmi. Pôsobili taktiež ako strážcovia na hradoch, zámkoch a u mestských hradieb. Na ochranu proti útokom vlkov a medveďov nosili tieto psy až 9 cm široký železný obojok, na ktorom boli 3 cm dlhé tŕne. O pôvode tohoto plemena existuje niekoľko teórií. Pre prvú z nich, ktorá hovorí, že pyrenejský horský pes je priamym potomkom tibetskej dogy, neexistujú presvedčivé dôkazy. Druhou teóriou je, že predkovia tohoto psa pochádzajú zo strednej Ázie, možno priamo zo Sibíru, a do juhozápadnej Európy sa dostali spolu s Keltmi. Ďalšia teória vidí v "Patou" blízku príbuznosť so svätobernardským psom a hovorí, že bol do Pyrenejí privedený Rimanmi. Pôvod plemene teda zostáva nejasný, isté však je, že sa jedná o veľmi staré plemeno. V 17. storočí sa "Patou" stal obľúbeným psom francúzskych kráľov a na dvoroch bol veľmi obdivovaný. Až do francúzskej revolúcie plnil tento pes dve úlohy, bol jednak stále strážcom stád pyrenejských pastierov, a taktiež robil spoločnosť šľachticom na ich zámkoch a dvoroch. Vtedy však ešte nešlo o jednotné plemeno, existovalo viacej typov, najčastejšie ich v literatúre rozdeľujú na dve variety, ktoré sú od seba dobre rozlíšiteľné. Čistokrvný chov začal koncom 19. storočia, kedy sa "Patou" v Pyrenejach vyskytoval už len veľmi zriedka. Postupom času totiž stratil svoju hlavnú úlohu - stráženie stád, pretože ich škodcov bolo menej - vlkov a medveďov. Keď sa Pyreneje stali obľúbeným rekreačným miestom, prešiel chov týchto psov do rúk horských vodcov. V roku 1863 bol "Patou" predstavený na prvej francúzskej výstave. V roku 1907 boli vo Francúzsku založené dva kluby, z nich každý si stanovil vlastný štandard. Tento vývoj vtedy nebol pre plemeno nijako priaznivý, ale do chovu zasiahla prvá svetová vojna a spôsobila mu veľkú ranu. Po vojne si však milovníci plemena dali za cieľ systematicky pokračovať v chove. Bol prepracovaný štandard, ale ešte v 30.rokoch 20. storočia neexistoval jednotný názor na veľkosť a farbu srsti. Do chovu taktiež zasiahla i druhá svetová vojna, zaniklo veľa chovateľských staníc. Plemeno však prestálo i túto ranu. Dnes sú kluby pyrenejského horského psa v mnohých európskych štátoch, a taktiež v USA. Do povedomia ľudí sa dostal taktiež vďaka seriálu Bella a Sebastián.

Typy
Toto plemeno sa dnes nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.

Všeobecný vzhľad
Pyrenejský horský pes je impozantný, silne stavaný pes, aj cez svoju veľkosť však nepostráda istú eleganciu. Hlava je ľahko klenutá s výrazným tylovým hrboľom a mäkkým stopom. Ňufák je široký, o niečo kratší než hlava, s čiernym nosom. Bystré oči sú skôr malé, majú mandľový tvar, sú posadené ľahko zošikma a majú tmavo jantárovú farbu. Uši sú posadené vo výške očí, sú malé, trojuholníkovitého tvaru, na konci zaoblené, a sú naplocho zvesené pozdĺž hlavy, pri vzrušení sú nesené trochu vyššie. Telo je mierne dlhšie než vyššie, s širokým a dlhým hrudníkom, dlhými, pevným chrbtom, širokým kohútikom, stredne dlhými bedrami a ľahko skoseným zadkom, panva je značne vystúpená. Chvost je dlhý, dosahuje až k pätám, v kľude je nesený dole s koncom zahnutým hore, pri vzrušení je chvost zdvihnutý a krúži nad chrbtom.

Srsť a farba srsti
Srsť je hustá a hladká, dlhá a jemná s veľmi hustou podsadou. Na krku je srsť dlhšia a môže byť ľahko zvlnená, rovnako tak na chvoste, kde tvorí práporce. Na nohavičkách je srsť jemnejšia, plnšia a veľmi hustá. Farba srsti je biela alebo biela so šedým, svetlo žltými alebo oranžovými znakmi na hlave, ušiach a u koreňa chvostu, niekedy sa znaky vyskytujú aj na tele.

Povaha
Pyrenejský horský pes má veľmi priateľskú, absolútne bezkonfliktnú povahu. Je to veľmi milý, kľudný a citlivý spoločník.

Spoločenská charakteristika
Celú svoju ľudskú rodinu "Patou" miluje, potrebuje byť neustále v kontaktu s ľuďmi a cítiť ich lásku. Veľmi dobre vychádza taktiež s ostatnými psami, nemá žiadne ambície byť vodcom svorky, takže nedochádza k žiadnym konfliktom. Taktiež s ostatnými zvieratami, aj s mačkami, sa dobre znáša a ľahko sa s nimi skamaráti.

Vzťah k deťom
Pre svoju priateľskú a nekonfliktnú povahu je pyrenejský horský pes výborným kamarátom a spoločníkom detí. Miluje je a nikdy by im neublížil.

Výchova
Výchova tohoto plemena nie je príliš náročná. Ako u iných je však nutné začať čo najskôr a byť dôsledný, pretože i v tomto prípade sa môžete stretnúť s istou tvrdohlavosťou. Zároveň je však dôležitý citlivý prístup. Pyrenejský horský pes zvládne v určitej miere i zložitejší výcvik.

Držanie
Hlavnou zásadou pri držaní pyrenejského horského psa je zaistiť mu čo najskôr kontakt s rodinou. Kontakt s majiteľom je veľmi dôležitý pre jeho správny psychický vývoj. V žiadnom prípade nie je tento pes vhodný k trvalému umiesteniu do koterca bez možnosti častého styku so svojím pánom a ostatnými členmi rodiny. Toto plemeno môže byť celoročne ubytované vonku.

Pracovné využitie
V dnešnej dobe nemá pyrenejský horský pes žiadne pracovné využitie, je pokladaný za výborného spoločníka človeka.

Pohyb
Pyrenejský horský pes potrebuje dostatok pohybu, a to nie len pri krátkych vychádzkach na vodítku. Mali by ste mu dopriať taktiež dostatok voľného pohybu na čerstvom vzduchu.

Starostlivosť
Dlhá biela srsť tohoto psa nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Nie je nutné ani časté kúpanie. K údržbe srsti postačí hrebeň, pri česaní nezabudnite na srsť za ušami. K starostlivosti o psa patrí taktiež pravidelná kontrola čistoty uší a prehliadka zubov, či sa na nich netvorí zubný kameň. Pazúriky psa je nutné udržovať krátke.

Strážne využitie
Výborné strážiace schopnosti si pyrenejský horský pes zachoval dodnes. Svoje teritórium veľmi ostražito stráži a taktiež bráni pred nevítanými návštevníkmi.

Vhodné športy
Agility

Najčastejšie nemoci
Plemeno netrpí žiadnymi dedičnými chorobami.

Zvláštnosti plemena
Za zvláštnosť sa dá u tohoto psa považovať rozdiel v jeho chovaní pri kontakte s majiteľom a pri strážení jeho teritória. Baránok, ktorý, keď je s vami, sa nechá každým pohladiť, sa mení v biely alarm hroziaci vycerenými zubami a hrmotným štekotom, keď sa niekto odváži vstúpiť bez vašej prítomnosti na jeho územie.

Príprava na výstavu
Výstavný pes musí byť v kruhu poriadne upravený a vo vrcholnej kondícii. Nutná je znalosť výstavného postoja, výborná ovládateľnosť na vodítku a v neposlednej rade taktiež výborné chovanie psa. Pes musí byť pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca kontroluje psovi chrup a skus, u samcov prebieha taktiež kontrola semenníkov.

Výživa šteňaťa
Šteňatá rastú veľmi rýchle, a je potrebné ich kvalitne kŕmiť. V dobe rastu potrebuje pyrenejský horský pes väčšie množstvo kalcia, jeho nedostatok sa prejavuje krívaní na predné nohy. Prvé príznaky sa dajú napraviť, trvalý nedostatok kalcia sa však môže neskoršie prejaviť v zlom skuse alebo dysplazii panvového kĺbu .

Výživa dospelého psa
Kvalita výživy má vplyv aj na dospelého psa. Prejavuje sa na jeho zdravý, kondícii a srsti. Je potrebné vybrať také krmivo, ktoré bude vášmu psovi vyhovovať nie len po stránke chuťovej, ale taktiež ktoré zabezpečí potrebný prísun energie a ďalších zložiek.

Výživa starého psa
Pretože sa psom v pozdnejšom veku mení metabolizmus a taktiež sa už toľko nepohybujú, je potrebné prejsť na krmivo vhodné pre seniori. Takéto krmivá majú znížený obsah tukov a proteínov, a ich podávaním sa dá predísť nadváhe a nadmernému zaťažovaniu obličiek.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Zaobstaráte si pyrenejského horského psa, budete mať prítulného, nenáročného spoločníka, výborného strážcu a skvelého kamaráta pre celú rodinu.